Betrayal of the Elves - 9.diel - Nič, len samé klamstvá

29. srpna 2013 v 21:49 | Mia |  Betrayal of the Elves
V predchádzajúcom dieli:
Náhle som šokovane zastala. Pozerala som dopredu a už som vôbec ničomu nerozumela. Predo mnou nebolo nič. Nikto. V pozadí húkala sanitka. Stále ju bolo počuť viac a viac. Konečne dorazila. No Nica už nebolo. Zrazu sa mi strašne zatočilo v hlave, akoby mi niekto odčepal všetku moju zostávajúcu energiu a ponorila som sa do tmy.


Prevalila som sa na bok a pomaly som otvorila oči. Najprv som šokovane hľadela pred seba a nevedela kde sa nachádzam, keď som okolité prostredie konečne spoznala. Ale ako som sa sem dostala?
Vtom sa otvorili dvere a do miestnosti vošla vysoká, ryšavá žena s milým úsmevom.
"Och! Konečne si sa prebrala!" povedala.
"Teta Helen? Čo-čo tu robím?" neisto som sa spýtala.
"To ja by som sa ťa mala na niečo opýtať. Vieš ako som sa vyľakala, keď mi volala tvoja matka? Potrebovala rýchlo pracovne odcestovať a práve vtedy jej zavolali z nemocnice, že ťa našli v bezvedomí v jednej z tých feťáckych ulíc. Čo si tam, do frasa, robila?"
"Mama odcestovala? A kam?" neveriaco som sa pýtala. Toto sa mi vôbec nepáčilo. Mama by ma o tom informovala za hocijakých udalostí.
"Áno, áno," šomrala si teta, "ale stále si mi neodpovedala na moju otázku. Vieš ako sme sa preľakali? A ešte k tomu tí zachránari. Keď ťa vraj našli, mysleli si, že si mŕtva. Našťastie v nemocnici sa zistilo, že ti nič nie je. Museli urobiť nejakú chybu. Ale tie moje obavy, kým mi to oznámil doktor. Tvoja mama by nezvládla, keby ťa stretol podobný osud ako Ruby." dopovedala svoj monológ a kútikom oka ma sledovala. Ja som mlčala a tak sa vybrala preč. Pri dverách však ešte niečo doložila: "Obed bude o chvíľku. Raňajky si už prespala. A inak... Nejaký chlapec ťa čaká dole v obývačke."
"Čože?" konečne som sa ozvala.
Rýchlo som na seba navliekla prvú vec, ktorá mi prišla pod ruku a rútila som sa do obývačky. Pred dverami som sa nadýchla a potiahla kľučkou. Kým som vstúpila do izby, hlavou mi prebleskla myšlienka, že by to mohol byť Nico. Dúfala som, že moje posledné spomienky boli iba nočné mory, ktoré sa mi snívali, keď som tak tuho spala. Všetko sa to však v okamih rozplynulo.
"Dobré ráno!" pozdravil sa Matt a nahodil obrovský úsmev.
"A-ahoj."dostala som zo seba.
"Páni! Počul som o nočnom výlete sanitky po teba, ale ty vyzeráš lepšie ako obvykle. Čo sa ti vlastne stalo?" stále sa priblblo usmieval.
"Vieš niečo o Nicovi?" spýtala som sa ho namiesto odpovede.
"Myslel som si, že to by si mi mohla povedať ty... Od včera nie je po ňom ani stopy."

Zamyslene som sledovala Matta, keď som si niečo uvedomila. Večná rivalita medzi Nicom a Mattom a k tomu istá podobnosť medzi nimi. Líšili sa od seba ako deň a noc, no zároveň si boli aj v niečom podobný. V tých znakoch, ktorými sa líšili od iných ľuďí.
"Nie... " preglgla som. Matt na mňa nechápavo pozeral, keď som sa konečne ozvala:
"Daj si dole čeleneku..."
"Čo?!"
"Daj si dole čelenku." zopakovala som.
Matt sa pokúsil tváriť normálne, ale veľmi mu to nešlo.
"Ja už idem." povedal a dal sa na odchod.
"Nikam nepôjdeš! Nebodaj skrývaš pod ňou svoje uši?" vrieskala som. On sa s hrôzou v očiach približoval k dverám.
"Všetci ste iba obyčajný klamári!" nevedela som sa upokojiť.
Počula som škrípot dverí, keď mnou opäť prelomcoval hnev.
"STOJ!" vyvrieskla som z plného hrdla. V tom som začuka hlasné zabuchnutie dvier a Mattov výkrik.
"T-to si bola ty?" opýtal sa so strachom.
"A-ako si ich zabuchla? Stála si tam..." pokračoval s otázkami a ja som vôbec netušila o čom hovorí. Zabuchnúť dvere? Ako? Snaží sa byť vtipný? Matt sa na mňa ešte poslednýkrát vystrašene pozrel a vybehol preč.
Keď odišiel schuti som si nanadávala na jeho adresu. Pomaly som vyšla schodami do hosťovskej izby, pričom som rozmýšľala ako dlho tu budem musieť byť. Zrazu ma čosi napadlo... Odkiaľ mal Matt túto adresu? Adresu mojej tety? Vtom mi myšlienky prerušil môj mobil. Zodvihla som si ho k uchu a z druhej strany sa ozval známy hlas:
"Dnes o jedenástej v noci ťa čakám v starom parku. Ak chceš odpovede príď tam." povedal Matt a zložil.
"On je perfektný..." šomrala som si cestou do parku. Lepší čas si už ani nemohol vybrať. Ak mi chcel niečo povedať, mal to urobiť, keď ma na obed prepadol u tety. Ani som sa nenazdala a už som sa ocitla v parku. Nikde nebolo živej duše. Poprechádzala som sa po parku no nič sa nezmenilo.
Stále som len dookola blúdila a ani som netušila, že po ten celý čas ma niekto sleduje. Niekto známy. Niekto od koho by som to naozaj neočakávala.
Pomaly ma začali pobolievať nohy a tak som si to zamierila k stoličkám. Sadla som si a rozhodla sa, že už tu strávim maximálne päť minút. Ak toto bol ďalší z jeho vtípkov, tak nech si ma nepraje. Hlavou mi začali víriť myšlienky. V živote som neverila na nadprirodzené bytosti a podobné kraviny. No posledné okolnosti ma nútili premýšľať o opaku. Nie. Snažila som sa rýchlo premýšľať o niečom inom.
"Tak toto mu len tak neprejde." Napadla ma nová téma. Nadávať na Matta, to ma vždy bavilo. Keď som začula kroky a z tmy sa postupne vynorilo Mattovo telo. Povedal len tri slová, no aj tak ma striaslo.
"Mala si pravdu."
Koniec 9.dielu :)
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Evuše Evuše | Web | 31. srpna 2013 v 17:20 | Reagovat

Jo jo jo :D je to naprosto super hlavně mě nenech čekat moc dlouho na další díl :D to je tak napínavé :DDDD fakt super

2 Evuše Evuše | Web | 31. srpna 2013 v 17:21 | Reagovat

Jo a od kud máš ty krásný vlasy ??

3 Mia Mia | Web | 31. srpna 2013 v 20:16 | Reagovat

Tie vlasy mám od peggy :D Neskôr ich hodím na blog :) A ďakujem krásne :D Posnažím sa dať rýchlo ďalší diel :)

4 Evuše Evuše | Web | 1. září 2013 v 0:37 | Reagovat

Jo :D já se tak těším že asi už ani neusnu :D

5 Dominika Dominika | E-mail | Web | 1. září 2013 v 15:41 | Reagovat

waw to je tak  napinave   a dramaticke a to Mala si pravdu to bolo napinave

[3]:

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama