Betrayal of the Elves - 8.diel - Spomienka-nespomienka

7. srpna 2013 v 18:12 | Mia |  Betrayal of the Elves
V minulej časti:

Čas sa spomalil. Nič som nepočula, nič som nevnímala. Viem, že som kričala. Zdvihla som telefón, zavolala záchranku a kričala ešte viac. Dávala som mu masáž srdca, no nič nepomáhalo. Cítila som, že je mŕtvy. No nechcela som to vzdať. Len som naňho hľadela a plakala. O chvíľu so mnou začalo plakať aj nebo. Spustil sa lejak, no ja som sa ani nehla. Pohladkala som Nica po vlasoch, keď som stuhla. Niečo som si uvedomila. Nemal čiapku. A zrejme som pochopila, prečo ju nosil. Zhrozeným výrazom som sledovala jeho uši. Jeho dlhé, špicaté uši...
Prvotne som tam len nehybne kľačala, potom mi telom prešla triaška. Nevládala som zrobiť ani najmenší pohyb. Strach, šok, neistota - všetky tieto pocity mnou lomcovali. Na Nicovi sa mi od začiatku niečo nezdalo, ale nikdy som si to nepripúšťala. No teraz sa všetky tieto pochybnosti vracali. Pomaly a s trasúcimi kolenami som vstala a kráčala preč.
Kam som kráčala a prečo, to boli v tom momente úplne nepodstatné otázky. Moja myseľ sa so mnou zahrávala a ukazovala mi spomienky s Nicom, kde sa správal zvláštne. Naše prvé stretnutie, jeho nejasná minulosť, tá jeho ohromná sila, aj keď na to vôbec nevyzeral, tvár s ostrými rysmi a hlavne tie jeho oči. Tak zvláštne oči.
V tom sa mi v mysli vynoril aj ďalší obraz. Čo je to? Namýšľam si to? Pýtala som sa samej seba. To sa predsa nikdy nestalo... Ale pamätala som si na každučký detail. Najzvláštnejšie však bolo, že som sa na seba pozerala zhora. Akoby som už nežila. Oprela som sa o kontajner, no aj tak som sa neudržala na nohách. Spadla som, no výjavi pokračovali.
Pripomínalo mi to film. Pustený film, ktorý nie je možné zastaviť. Pozerala som na svoje telo, ktoré držal v rukách Nico. O niečo ďalej nás horelo moje auto. Ale prečo je tam Nico? Veď on tu ešte nebol. Ešte sa neprisťahoval...
V tej chvíli som si niečo uvedomila. Doteraz som si myslela, že som Nica poznala, ale opak bol pravdou. Po celí ten čas mi klamal. Od úplného začiatku. Chcela som ho nenávidieť, neznášať, no nejako to nešlo. Ak sú aj tieto spomienky pravdivé, tak potom mi Nico zachránil život. A ja... Ja som nechala jeho bezvládne telo len tak ležať na ulici. Nie! Musím sa vrátiť. Rozbehla som sa nevnímajúc okolie, nevnímajúc svoje slzy, ktoré sa svojvoľne kotúľali po mojej tváry.
Náhle som šokovane zastala. Pozerala som dopredu a už som vôbec ničomu nerozumela. Predo mnou nebolo nič. Nikto. V pozadí húkala sanitka. Stále ju bolo počuť viac a viac. Konečne dorazila. No Nica už nebolo. Zrazu sa mi strašne zatočilo v hlave, akoby mi niekto odčepal všetku moju zostávajúcu energiu a ponorila som sa do tmy.
Koniec ôsmeho dielu :)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Dominika Dominika | E-mail | Web | 7. srpna 2013 v 20:43 | Reagovat

waw kedy bude dalsi diel waw POTLESK !

2 Dominika Dominika | E-mail | Web | 7. srpna 2013 v 20:45 | Reagovat

super diel

[1]: super

3 Evuše Evuše | Web | 9. srpna 2013 v 16:14 | Reagovat

Brutální :D hrozně dlouho jsem se těšila na osmý díl a teď jsem ještě nedočkavější kvůli pokračování :D

4 Mia - adminka Mia - adminka | Web | 10. srpna 2013 v 11:15 | Reagovat

[1]:[3]: Ďakujem vám obom ^_^ Také komenáre vždy potešia a povzbudia :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama