Život bez svetla - 1.diel - Zlyhanie

20. července 2012 v 15:54 | Mia

Ahojte! Zase sa raz po dlhej dobe ozývam a konečne som sa rozhodla uverejniť tento komix. Dlho som nad tým váhala, ale nakoniec som sa rozhodla, že ho predsa uverejním. Tento komix sa mi zdá trochu divný a veľmi ťažko sa mi ho aj píše. Ale nevadí :P. Ako som si dej tohto komixu v hlave preletela, nebude mať veľa častí. Bude to taký mini-komix :D. Tak to je už odo mňa všetko, prejem pekné čítanie :).
PS: Urobila som mu aj úvodný obrázok, taký jednoduchý, ale hlavné je, že je. :D


Pozeral na ňu a nevedel ako ju má ochrániť. Vedel, že to raz príde, ale tak skoro? Veď bol ešte mladý anjel. Väščina starších ho na tento okamih pripravovala, ale on dúfal, že to príde neskôr, oveľa neskôr. Vraveli, že ten okamih vicíti. Neveril. Ale tento pocit bol taký intenzívny, že vedel, že je to on. Strach a bolesť. Presne to cítil. Okamih, keď bude musieť rozhodovať o jej živote.
"Ach!" Vzdychla som a pomaly som sa začala dvíhať z postele. Chvíľu som ešte zívala a ostávala som sedieť na posteli, keď som sa konečne odhodlala a stúpila som nohou na zem. Pozrela som sa smerom k budíku a vtedy som sa okamžite prebrala. "ČOŽE?" zvrieskla som.
Hlavou mi prebleskovalo milión myšlienok a začala ma chytať panika. Prečo, nezvonil?! Prečo som zaspala? Prečo práve dnes?! Pribehla som ku skrini a schmatla som prvé oblečenie, ktoré mi prišlo pod ruku.
"Ach Amy, toto si pokazila." neustále som si opakovala a rozmýšľala som, čo ma bude čakať. Dnešný deň mal byť obzvlášť dôležitý, kedže som mala ako prvýkrát nastúpiť do práce.
Ešte vždy tam stál a tuho premýšľal. Neostávalo mu veľa času. Chystala sa odísť. Nevedel, čo jej hrozí, ale cítil, že NESMIE odísť. Ale čo ešte treba urobiť? Poobzeral sa po izbe a niečo si všimol. Telefón. To by ju mohlo na chvíľu zdržať, kým niečo nevymyslí...
Cŕŕŕŕn! Cŕŕŕŕŕn! Obzrela som sa ku telefónu, práve keď začal zvoniť. Chvíľu som zauvažovala či ho zdvihnúť, ale potom som si to ihneď rozmyslela. "Určite ma zas chce niekto otravovať zbytočnosťami." pomyslela som si a zavrhla som tú možnosť. Ešte raz som sa porozhliadla po izbe a vybehla som von.
Pomaly som sa dostávala ku svojmu cieľu, keď som si niečo všimla. Telom mi prebehli zimomriavky a zostala som len obarené stáť, pričom som stále pozerala dopredu. Z jednej z budóv vychádzali dvaja ozbrojení muži. Nevedela som čo robiť. Kričať alebo sa dať na útek?
Stála som tam dokým sa jeden z mužov nepozrel mojim smerom. Neviem, prečo som to urobila, ale dala som sa na útek.
Ešte som zazrela ako druhý niečo zamrmlal a obrátil hlavu, keď som to začula. Výstrel. Zrazu ma obarila neuveriteľná bolesť a potom som už necítila nič. Vôbec nič.
Z očí mu vystrekli slzy. Zlyhal. Nechápal, prečo ju nevedel ochrániť. Bol strážnym anjelom a čo zrobil pre jej záchranu? Nič. Aká to bola hlúpa náhoda? Prečo začala utekať? Prečo tí zlodeji tiež neutiekli preč? Prečo vystrelil? Stalo by sa to, ak by ju nebol zdržiaval? Hlavou sa mu vynárali ďalšie a ďalšie otázky, no napriek tomu vedel, že už je neskoro. Bola preč a on pre jej záchranu neurobil dosť.
Koniec 1. časti
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Meowlody Meowlody | Web | 20. července 2012 v 20:27 | Reagovat

Wow...smutné...ale nádherné

2 Lowiska Lowiska | Web | 23. července 2012 v 19:43 | Reagovat

Zajímavé, smutné, nádherné, takřka beznadějný příběh... vybrala sis náročné téma a bravurně sis s tím poradila. Budu vyhlížet pokračování :)

3 magicforever magicforever | Web | 1. srpna 2012 v 16:22 | Reagovat

Krásne. Dojímavý príbeh a tie obrázky, hlavne ten anjel je proste úžasný :)

4 romanticky_obejmout romanticky_obejmout | 31. srpna 2012 v 10:52 | Reagovat

DAJ 2. DIEL!!!

5 romanticky_obejmout a nepustit romanticky_obejmout a nepustit | 27. prosince 2012 v 22:36 | Reagovat

2. DIEL!!! KEDY?

6 romanticky_obejmout romanticky_obejmout | 7. ledna 2015 v 17:21 | Reagovat

Prečo tomu na poslednej fotke cop rozráža lebku? To je hnusná fotka.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama