Betrayal of the Elves - 2.diel - Môj hlúpy život

30. srpna 2011 v 17:12 | Mia |  Betrayal of the Elves
Tak a dávam tu druhú časť komixu. Táto bude trochu nudná pretože je to taká zoznamovacia časť :D. Dosť blbo sa mi to aj fotilo no, ale čo už. Príjemné čítanie :).


V minulej časti:
"Je tu ešte maličkosť." povedal Valcar. "Musí tu prísť dobrovoľne. Nó vieš, staré hlúpe kúzla. Nikto tu do ríše elfov nemôže zobrať bytosť zo sveta ľudí násilím. Je to jasné?" "Áno" súhlasil som a rozmýšľal aké to bude tam. Nikto z temných elfov tam už nevstúpil roky.
Sobota. Môj najobľúbenejší deň týždňa. Ako skoro každá osoba na tejto planéte neznášam školu. Inak, asi som sa nepredstavila. Volám sa Sophia Lowry. Chodím na strednú a vediem vcelku normálny život. Keď som bola ešte bábätko moji rodičia ma opustili a nechali pred dvermi sirotinca. Tam sa o mňa starali dokým som sa nedostala ku adoptívnej rodine Lowry-ovcoch. Tí už mali jednu adoptovanú dcéru Ruby s ktorou sme teraz nielen sestry, ale aj najlepšie kamarátky. A opäť na začiatok. Sobota. Pomaly som sa zobúdzala do nového dňa a ticho som pozorovala Ruby, ktorá ešte spala.
Bezslov som zamierila do kúpelne a urobila som svoje každodenné hygienické rituáli. Keď som už bola oblečená, nasmerovala som si to k zrkadlu, pretože moje vlasy stále pripomínali hniezdo. Zatiaľ čo som sa usmievala na svoj odraz v zrkadle, Ruby sa otvárali oči.
"Už si hore?" spýtala sa ma polozaspatým hlasom. Čosi som jej zamrmlala a ďalej som si prečesávala vlasy. "Dnes ideme na nákupy, nie?" opýtala sa a mne sa zlepšila nálada. Myslela som si, že nato zabudla a mňa opäť nechá v štichu. "Hej." teraz pre zmenu, som to povedala až priveľmi nahlas.
Konečne, keď sa Ruby obliekla a namaľovala sme mohli vyraziť. Naša cesta prebiehala celkom dobre, až do kým Ruby nezazvonil telefón. Moja obava sa splnila. Ruby sa len milím hlasom opýtala: "Bude ti vadiť, keď to odložíme? Mikey by sa so mnou chcel stretnúť..." a ako ja vždy, milá, dobrá sestrička som sa len usmiala a vyhodila som ju pred cukrárňou. Chvíľu som sedela v aute a rozmýšľala kde mám ísť teraz. "No nič." pomyslela som si a vystúpila som pri nejakom obchode.
Ticho som vyšla z auta a začala som sa len tak prechádzať po meste. Všade sa niečo dialo, len ja som sa kolísala po chodníku z jednej strany na druhú.
Neviem, ako dlho som len tak blúdila po meste, až kým som sa neocitla na samom konci, niekde pri lese. Sedela som a premýšľala. Nad všetkým. "Kto sú moji rodičia?" "Kde sú? A prečo ma nechali samú?" tieto otázky ma trápili už dávno. Ani som si to neuvedomila a zotmelo sa. "Mala by som ísť." pomyslela som si.
Napriek tomu som stále nehybne sedela na lavičke a pozorovala lístie z okolitých stromov. Zrazu sa za mnou niečo pohlo. Vo veľkej rýchlosti som sa otočila a zazdalo sa mi, že som videla nejaký tieň osoby. "Je tam niekto?" nič sa neozývalo. "Ach, vážne by som už mala ísť." Otočila som sa a poberala sa k svojmu autu. Keď vtom ma niečo schmatlo a ja som zvrieskla.
Koniec 2. časti
 

14 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Roxy Roxy | Web | 17. září 2011 v 19:50 | Reagovat

Skvělé! Těším se na další část! =)

2 Lexi Lexi | Web | 18. září 2011 v 19:38 | Reagovat

úžasný :)) obdivuju, jak to máš originální, těšim se na další díly :))

3 Nika Nika | Web | 8. června 2012 v 10:06 | Reagovat

Jéé...Tento komix je fantastický :-D

4 Dominika Dominika | E-mail | 1. srpna 2013 v 20:09 | Reagovat

zatial je to super

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama